Husle nie! (P)

   „Pedro dáš si tyčinku?“ využila Andy malú prestávku medzi dvomi pesničkami, keď Ringo oprel basu, aby si rýchlo zapálil a Kali sa zdvihol od džezáku, aby prihodil na oheň. Oheň na Pohode musel byť napriek tomu, že bol august a aj v tieni stromov bolo horúco.

   „Nechcem. Už mám tých tvojich zdravých musli tyčiniek plné zuby, keby si mi radšej opiekla klobásu,“ odpovedal znechutene Pedro a tiež sa zdvihol zavesiť gibsonku na stĺp Dúbravskej brány.

   „Chlapci, keď vidím, ako sa Andy snaží kŕmiť Pedra tými musli, tak sa mi vybavila jedna veselá príhoda, o ktorej ani neviete, pretože som vám ju zabudol minule povedať, “ ozval sa zjavne potešený spomienkou šerif Rik.

   „No tak sem s ňou,“ prihodil Kali poleno až vyleteli iskry a sadol si s ostatnými k ohnisku vedľa Rika.

   „Bolo to tu u nás na ohni, keď Jardyn doviedol toho vynikajúceho huslistu, pamätáte?“

   Ringo znovu chytil basu, ale iba jednou rukou, aby sa o ňu oprel, lebo druhou fajčil. Aj on sa pridal do debaty: „Bodaj by nie, v živote som s takým perfektným huslistom nehral. Jardyn hovoril, že hral kedysi prvé husle u svetoznámych Varchalovcov. V súčastnosti hrá s bratislavským filharmonickým orchestrom Cappella Istropolitana a cestuje po celom svete.“

   „Veru, školený muzikant, profík, aj ja som mal pred ním rešpekt,“ pripojil sa Pedro. „Priznám sa, mal som voči husliam predsudky, ale s ním som ich stratil. Zahrali sme si výborne.“

   „Presne tak,“ potvrdil Rik. „Ale aj on mal podobný, možno ešte väčší rešpekt pred nami, pretože v živote nebol na žiadnom trampskom ohni ani slezine. Možno ale niekde vzdialene počul o prísnych a ortodoxných tradíciách trampov, v dôsledku ktorých si predstavoval, že ho hodíme do potoka, priviažeme k mučiarenskému kolu, alebo niečo podobné, keď sa bude nejako nevhodne správať. Preto bol zo začiatku veľmi nesmelý. Nevedel čo si môže dovoliť. Keď dorazili s Jardynom na flek, vy ste už v plnom prúde vyhrávali. Ani ste si nevšimli, že prišli. Jardyn mu povedal, že sa u nás hráva, nech si prinesie aj husle, takže keď sa mi predstavoval, v ruke držal husľové puzdro, ktoré si potom položil na lavicu. Jardyn mi ešte prezradil, že sa práve vrátil z turné po Japonsku, že ho bol dopoludnia vyzdvihnúť na letisku vo Viedni a potom priviedol k nám, lebo sa už dávnejšie na tom dohodli.“

   „To teda mal zmenu – z Japonska rovno k nám na oheň,“ povedal Kali a prehrabal pahrebu.

   „No veď práve,“ pokračoval Rik. „Pozoroval som ho, ako sa začlení, lebo som videl, že je trochu v rozpakoch. Nechal si od Šula naliať červené, aby sa osmelil a pár pesničiek vás iba počúval, ako hráte. Konečne sa odhodlal, odložil prázdny pohár a podišiel k puzdru s husličkami. Zohol sa k nemu a nenápadne vybral akési koncertné stradivárky. Nesmelo sa poobzeral a keďže ste mali práve prestávku medzi pesničkami, priložil si ich k uchu a palcom začal brnkať, aby zistil, či ich má naladené. Vtom sa od vás muzikantov ozval rozhodný hlas: „Husle nie!“ Okamžite sčervenel a začal ich chytro odkladať naspäť do puzdra. Našťastie som to videl a podišiel som k nemu:

   „Prečo to zas odkladáš?“

   „Veď niekto zakričal, husle nie! “ povedal skromne.

   Pochopil som: „Ale nie, to nebolo na teba, to si zle rozumel! To Pedro kričal na Andy musle nie!“

   Všetci sa začali smiať, iba Pedro zbledol: „Do frasa! Uveril ti, že naozaj iba zle rozumel?!“

   „Jasné, však ste predsa potom skoro do rána spolu hrali.“

   „To je pravda,“ uspokojil sa Pedro a pripojil sa ku všeobecnému smiechu.

Peter Benča – Pedro

Kategorie Próza