Vtedy na Gricmanci (B)

To sme ešte túžili

milovať sa v tráve,

v lese, na chodníku,

všade!

Vo dne, v noci,

aj keď zem a nahé telá

márne chladil dážď.

A v zničujúcom rytme,

keď košeľa pod tebou

až na kožu presiakla

tým červeným blatom,

kričať - ešte, ešte, poď!

Smiali sme sa,

častokrát,

to blato sa nedalo vyprať.

Ani po rokoch.

Ale tú košeľu

si nosila ďalej aj s tými fľakmi

- spomienka na krásno.

Opäť sme sa stretli.

Vzdychy a výkriky

už dávno pochovalo

chladné lístie stromov.

Len kdesi tam vzadu,

za rokmi všednosti,

čosi akoby ešte tlelo.

Spomínali sme na cesty,

na vášeň, túžby,

na milovanie v červenom blate,

na košeľu.

Tie fľaky sú na nej stále, povedala si.

Len my,

my sme niekde inde...

Martin Mazor – Tarzan

kategorie Poezie