.jpg?ph=7628832d1c)
Hlučný vták
priviazaný k nočnej búde.
Na cestu padá dym s komínov,
vlastný dych tak nepatrný
až mám strach.
Ticho.
Kráčam hore dedinou,
za mnou šteká pes,
ktovie koľký mesiac.
Z kríkov ďalší výkrik
nočného vtáka.
Vždy bude hlučný.
Čo si pamätám,
tak v tejto tme
som sa nikdy nepotkol.
Vždy ma včas čosi varovalo.
Aj dĺžka reťaze.
Kráčam ticho.
Peter Jokl – Joko
1. místo v kategorii Poezie