to přece musíš taky znát kamaráde
s cigaretou prilepenou k ústam
sa chytám
posledných dverí
posledného vagónu
prvého jarného vlaku
vlasy rozviate a srdce čisté
za otvoreným oknom
muži zeme
zaorávajú do mokrej hliny
plnej slnka
zvyšky snehu
a
zimné vajgle
vzduch je plný vtáčích krídel
pred sebou
tri dni pracovného pokoja
v úeske šesť balíčkov Čárd
Wabiho akord H7
zajtrajší chlieb
a Tvoje slová
nie je mi ľúto, že ideš bezo mňa, ale že nejdem s tebou
to přece musíš taky znát kamaráde
modré nebo
počmárané telegrafnými drôtmi
s notami vtákov
vlak uháňa
ako skladba
bendžistu K
už počujem pískanie
v duchu počítam
zostávajúce tunely
posledné skutočné tmy
Pstruhársky
Hájnický
Pekelský
Bralský
bufet Pivo-limo
na tejto stanici som doma
prechádzam v kristuskách
krajinou leto
výpravca mi podáva zelenú
a poslednou voľnou rukou
si utiera letné čelo
plné prichádzajúcich vlakov
zatiaľ čo ja si čítam
na poloprázdnom paklíku tabaku
tvoj odkaz
túlanie škodí tebe aj tvojmu okoliu
to přece musíš taky znát kamaráde
do zvuku prvých kvapiek
šľahajúcich do skla
nerytmicky bubnujem
na poklop od smetiaku
báseň
keď prší poézia
krajina za oknom
je ako fotoalbum
z ktorého
vypadávam vždy o niečo mladší
než jesenné listy
jeseň plná kukuričného šúpolia
už sa vidím
ako sa tiahnem dávnymi poľami
popri trati
v neutíchajúcom lístí
novom snehu
s usoplenou bradou
uprostred nevďačného vetra
nariedko upleteného svetra
a nepýtam sa
nechýbam nikde nikomu?
to přece musíš taky znát kamaráde
v kupé zostaneš sám
na opačnej strane sveta
denné mestá
pravidelné blikanie
žltej neónky
škrípanie kolies
povievajúca záclona
odraz vlastnej neznámej tváre
a chuť na cigáro
zastávky bežia a nepostoja
oprieš si čelo
o mokré dočmárané mliečne sklo
príjmeš dym
a posledný log borovičky
a nestačíš sa čudovať
ako sa svet zjednodušil
cez guľatý otvor
toalety
nepoužívať kým vlak stojí
a potom ti vtrhne
do tichého súkromia
bez zrkadla
a tečúcej vody
sprievodca
a spustí:
tak vám nestačí že cestujete načierno že mi močíte v stanici
vy si k temu ešte musíte zapálit tak aby ste vedzeu
ja vás nechám vysadit na najbližšej malej stanici v krajine Dnes
a Ty ticho súhlasíš
To přece musíš taky znát kamaráde
Peter Jokl – Joko
Kategorie Poezie oldpsavců