Tiene (B)

 

Ich tiene tadiaľto kráčali včera,
ich tiene a s nimi šľapal i môj,
kadiaľ ísť, to určiť nebolo treba,
každí z nich rozozná volanie hôr

Ich nezastavili ani blesky z neba,
mali prach v očiach, na čelách pot,
pomaly, potichu šli vedľa seba,
batohy tlačili na chrbtoch.

A ja za to, že môžem kráčať vedľa nich,
chcem vďačiť, tak hádam Bože Tebe?
Tam na osade, keď pokloním sa ohňu,
potichu sľúbim- nikdy, nikdy nezabudneme.

 

Martina Jurečeková – Jasenka

kategorie Poezie

Štítky: