Zima na Sitne (B)

balím

tak ako balili mnohí

od dôb

keď lesy boli čiernobiele

kráčam

do našich malých hôr

z ktorých trčia biele zadky

mäsožravých sŕn

a

stúpam

všetkými skupenstvami vody

na rodný vrch

a

je čas

že by som von nevyhnal ani

dvanástich mesiačikov

a

je čas

bijúcich dažďov

a bijúcich sŕdc

a

je čas

tichého vzduchu

plného kvapiek

a

vlastných

dôverne známych

krokov

každý deň

v ktorom vystúpim na kopec

je dobrý

tak ako dnes

aj keď nevidím ani vlastné

ja

ale raz

raz

sa sem vrátim

hneď na jar

budem ležať

v budúcej

vysokej

tráve

a

nechám

na seba

svietiť

slnko

v

HD

kvalite

a

budem

fajčiť

zo

svojej

fajky

ostošesť

a

možno aj

o sto sedem

uvidím ako sa vyspím

a

možno

si spomeniem

na leto plné dažďa

a

ako sme

s

bráchom

našli

v

parku

Juldy-Fuldy

hrebeň plný

ranných vlasov

a

zatiaľ

čo

za našimi

detskými

chrbtami

spievali Ryvolovci

„zvláštní znamení touha...“

amfíku plného

trampov, tulákov a máničiek

my

sme učili

pražské

kamienky

skákať

žabky

v čerstvých

letných

kalužiach

a

spomeniem si

na otcov hlas

počujem ho

ako dnes

„prestaňte sa

hrabať

v tom blate

a počúvajte,

raz vám bude

ľúto

že ste nevideli

Hoboús.“

A preto balím.

Peter Jokl – Joko

Kategorie Poezie oldpsavců